nedeľa 10. januára 2010

Strach

Strach... Čo je to strach??? Je strach ta panika, ktorá nás chytí keď zbadáme pavúky, sme v uzavretom priestore alebo keď sa z ničoho nič ocitneme v tme??? Alebo je strach to, keď pozeráme horor a nevedomky si zakrývame oči... Či keď nás niekto hodí do vody a my nevieme plávať... Alebo keď ste nečakane hocikde z hocičoho spadli a pred očami sa Vám premietli tie krásne spomienky... Alebo ten strach z nepoznaného... Čo nás čaká, čo nás neminie... Čo sa stane zajtra??? Čo bude o rok??? Kto budem o rok???
Strach má veľa podôb. Všetci sa neustále niečoho bojíme. Zajtra idem odpovedať, píšem písomku, mám skúšky... Spravím ich alebo nie??? Zajtra idem na konkurz do novej práce... Teším sa či mám strach??? Bude vedeniu moja osobnosť sympatická?
Áno, je veľa otázok a odpovedí, pri ktorých nám zviera žalúdok a dvíha sa nám krvný tlak. Kedy to skončí??? Budeme niekedy pokojní a mať super život kde sa nebudeme báť??? Myslím, že nie.
Mám pocit, že normálny človek sa bojí neustále niečoho. Niekedy ani nevie čoho. Osobne mám najväčší strach zo samotného strachu. Viem, možno to nedáva niekomu zmysel, ale skúste si to každý vysvetliť po svojom. Jeden milý pán mi raz povedal:,,Strach je náš najväčší nepriateľ, skús sa skamarátiť s odvahou..." Je to pravda. Proti strachu treba bojovať. A na to treba poriadnu dávku odvahy :)

Závislosť

Čo je vlastne závislosť? Väčšina ľudí si okamžite predstaví pod týmto slovom veci ako cigarety, alkohol, drogy... Ale je to všetko, čo sa týka závislotí? Ja si myslím, že určite nie.
Sú dva typy závislotí. Dobrá závislosť a zlá zlávislosť. Dobrá závislosť nás posilňuje, podporuje do ďalších dní, dáva nám radosť, ktorá nikdy nevyprchá. Zlá závislosť je sebecká a nápĺňa len naše potreby, ubíja a deformuje naše správanie. Ale každý z nás potrebuje k životu niečo, čo mu pomáha prežívať radostný život.
Ľudia v mladom veku skúšajú všetko. Dostávajú sa do styku s cigaretami, alkoholom či drogami. Ponuka drog je veľmi veľká a zvedavosť neuspokojená. Nuda a partia robia svoje. Tak mladý skúšajú všetko, čo ich uspokojí a po čase sa z nich stanú závislaci. Ale ten ich pôžitok je len dočasný, za chvíľku pominie a čo ďalej? Objavujú ,,krutú" realitu života, do ktorej sa všetci každé ráno zobúdzame, žijeme v nej a berieme ju taká aká je. Ale oni takí nie sú. Namiesto toho, aby sa stali závislí napríklad jeden od druhého a boli opití láskou, siahnu radšej po svojej droge, ktorá ešte nikdy nič nevyriešila.
Závislosť nevytvárajú len drogy, ale všetko čo dokáže ovládnuť našu myseľ a naše správanie - teda nás samotných. Jedinú závislosť, ktorú od narodenia máme všetci, je závislosť na láske. Bez nej si svoj život nevieme predstaviť.
Preto si musíme uvedomiť, že ani jeden z nás tu nie je večne a snažme sa tieto krátke okamihy na našom krásnom svete, ktorý sme si vytvorili svojou závislosťou k práci, či k hoci čomu, len spríjemňovať a nikdy nie komplikovať!

streda 6. januára 2010

Priateľstvo :)

Každý človek prežíva veľa chvíľ s kamarátmi. Tieto chvíle sú často nezabudnuteľné, pretože pri nich človek užíva kopec zábavy. Častokrát je kamarát ten, s ktorým sa dá o všetkom v pokoji porozprávať, či prezradiť tajomstvá. Priateľov si každý človek vyberá podľa seba. Už zákonitosti prírody to tak urobili, že keď človek s niekým nevie nájsť spoločnú reč, čiže nemá o čom debatovať, tak jednoducho s daným človekom sa nekamaráti. Človek sa s kamarátmi stretáva už v detstve, keď sa ako malý spolu s nimi hráva. Potom sú to na základnej a strednej škole spolužiaci, s ktorými sme v dennom kontakte. S nimi zažívame veľa zážitkov, keďže spolu chodíme do jednej triedy prevažne niekoľko rokov.

Asi je to už nejako dané, ale postupne daný človek zapadne do istej skupiny, s ktorou je najradšej. S ňou vytvára dokopy akúsi partiu, v ktorej sú ľudia so spoločnými záujmami. S touto skupinou zažíva spustu dobrodružstiev a zábavy. Človek by si mal ceniť priateľov, pretože keby ich stratil, potom by okúsil aké je byť sám bez priateľov, s ktorými možno rozoberať každodenné situácie, ktoré prináša život.

Priateľstvo

utorok 5. januára 2010

Anjel


Bytosť, ktorá nás nikdy neopúšťa. Náš anjel strážny, ktorý je ustavične s nami.
Všetci máme svojho anjela strážneho. Každý má iné meno, iné poslanie, inú úlohu na tomto svete. Čiže všetci máme svojho a sú si odlišní, tak ako my.
A ako vlastne vyzerá anjel? Každý máme inú predstavu o ňom. Myslíme si, že má svetlé vlasy, poväčšine modré oči a nádherné biele krídla. Každý si ho prestavuje podľa seba. Ale v skutočnosti anjel nemá fyzické telo, a keď sa chce prejaviť človeku, urobí to tak, že hýbe jeho obraznosťou; vnukne mu obrazy, ktoré svojou formou zodpovedajú významu toho, o čo ide.
A kto je vlastne ozajstný anjel? Je to ten, pre ktoreho sa Vám nikdy nezrúti svet, lebo on to nedovolí a bude jeho oporným pilierom. Ozajstného strážneho anjela nevie nič tak strašne zničiť, ako keď Vás stratí. Strážni anjeli majú vždy na starosti len jedného človeka, ktorého si nedokážu pomýliť. Pri každom strážnom anjelovi sa môže stať, že nás raní - no tieto ,,anjelské" rany sú z lásky, lebo sa nás nimi snaží chrániť a zaviesť nás na správnu cestu. Žiaden anjel nemá v úmysle ublížiť niekomu, koho má ochraňovať.
Tak teraz nechávam len na Vás, že či budete veriť na anjelov alebo nie. Ak veríte, tak sa s nimi rozprávajte a nikdy na nich nezanevrite, a ak nie, tak nevadí. Oni budú stále pri Vás, a budú Vás ochraňovať aj naďalej. :)

Existujú duchovia?

Existujú vôbec duchovia? Otázka, ktorú si dáva mnoho ľudí a vedcov, ktorí sa takýmito vecami zaoberajú. Existuje veľa článkov, v ktorých vedci opisujú vyvolávanie duchov.Mnoho z nich je len vymyslený príbeh, ale nájdu sa aj pravdivé.

Existuje mnoho nevysvetliteľných javov.Odohrávajú sa väčšinou v domácnostiach. Nevysvetliteľné javy sa však vždy nemusia pripisovať duchom, ale o náznaku ducha v našej domácnosti nás môžu presvedčiť naši domáci miláčikovia, ktorí sú na také veci citlivejší ako my. Ak pes začne na niečo vrčať, čo my nevidíme, môže to byť náznakom prítomnosti ducha. A keď sa budú v dome diať nevysvetliteľné veci, tak máte neviditeľného návštevníka. Buď je to duch nejakého vášho zosnulého alebo aj zatúlaný duch, ktorý nenašiel pokoj. Keď sa to nejakým spôsobom prejaví, tak treba s tým niečo robiť. Sám len tak neodíde. Duch je zlí ,,spolubývajúci" - dom patrí buď jemu alebo Vám.

Vtedy prichádzajú na rad exorcisti - vyprevádzači duchov, ktorí pomáhajú tam, kde už nevie nikto pomôcť a ľudská logika nechápe. Sú nimi len vyvolení, ktorí svoje schopnosti zdedili.

Väčšina ľudí je však na existenciu duchov skeptická. No medzi ľuďmi sú už aj takí, ktorí boli skeptickí, ale vlastná skúsenosť s duchom ich presvedčila. Môžem to povedať z vlastnej skúsenosti :)